Zatiaľ čo mnohí z nás to možno vycítili intuitívne, za tvrdením, že „všetko, čo potrebujete, je láska“ je už veda. 75-ročný pozdĺžny štúdium Výskumníci z Harvardu nedávno odhalili, že láska samotná je jediným skutočným kľúčom k šťastnému a naplnenému životu.

Aj keď sa zdá, že láska je všeobecne cenenou vlastnosťou, definovať lásku z hľadiska správania môže byť náročný podnik. Ako o zisteniach svojho tímu napísal vedúci výskumník Harvardskej štúdie, Dr. George Vaillant, existujú dve základné zložky, ktoré preukázateľne korelujú so šťastnou existenciou: „Jednou je láska. Druhým je nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so životom, ktorý neodtláča lásku.“ Zatiaľ čo mnohí z nás veria, že by sme chceli byť zamilovaní, čelíme mnohým prekážkam pri čine, ktoré umožňuje láske voľne prúdiť v našich životoch a vzťahoch. Máme mnoho spôsobov, ako sa brániť proti láske, a zápasíme o to, aby sme lásku dávali a prijímali s ľahkosťou, otvorenosťou a zraniteľnosťou.

Keďže láska je tak úzko spojená so zmyslom a naplnením, je pre každého z nás cenné definovať lásku ako sloveso, akciu alebo sériu akcií, ktoré môžeme urobiť, aby sme sa priblížili k ľuďom, ktorých si vážime. V romantickom kontexte niektoré základné charakteristiky, ktoré zodpovedajú popisu milujúceho vzťahu, zahŕňajú:

• Prejavy náklonnosti, fyzické aj emocionálne
• Túžba ponúknuť potešenie a uspokojenie druhému
• Neha, súcit a citlivosť k potrebám toho druhého
• Túžba po spoločných aktivitách a aktivitách
• Primeraná úroveň zdieľania vlastného majetku
• Neustála, úprimná výmena osobných pocitov
• Proces ponúkania záujmu, pohodlia a vonkajšej pomoci pre túžby milovanej osoby

Láska zahŕňa cit k druhému, ktorý presahuje akékoľvek sebectvo alebo vlastný záujem zo strany milovanej osoby. Láska ako taká vyživuje a má pozitívny vplyv na sebaúctu a pocit pohody každého človeka. Láska je pravdovravnosť a nikdy nezahŕňa klam, pretože zavádzanie inej osoby láme jej zmysel pre realitu, a preto je skutočným porušením ľudských práv, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje duševné zdravie.

Ako dobre teda spĺňame tieto normy lásky? Keď premýšľame o vzťahu, ktorý je pre nás zmysluplný, musíme sa opýtať: Správame sa obaja spôsobom, ktorý sa navzájom živí? Robíme kroky, aby sa ten druhý cítil dobre? Uvažujeme o tom, čo človeka rozžiari, oddelene od našich vlastných záujmov?

Príliš často si myslíme, že láska je takmer pasívny stav bytia, na rozdiel od vedomej voľby, ktorú robíme. Keď považujeme lásku za niečo, do čoho spadáme, môžeme ľahko skĺznuť do rutiny s osobou, ktorú si vážime, alebo stratiť pocit oddelenosti a rešpektu. Namiesto toho vnímame túto osobu ako našu súčasť. Potom riskujeme, že vytvoríme 'Fantasy Bond', ilúziu splynutia, v ktorej sú skutočné pocity náklonnosti a príťažlivosti nahradené formou bytia vo vzťahu. Inými slovami, začíname vnímať seba a nášho partnera ako jeden celok. Potom sa zaradíme skôr do rolí, než aby sme sa navzájom oceňovali ako jednotlivci a zažívali vzrušujúce, láskyplné pocity, ktoré z toho vyplývajú.

Aj keď Fantasy Bond nahrádza skutočný vzťah s inou osobou, ponúka falošný pocit bezpečia, ilúziu, že už nie sme sami. Keď sa však s niekým spojíme týmto spôsobom, stratíme zmysel pre vitalitu a vzdáme sa významných aspektov nášho vzťahu. Operácie správania lásky sú nahradené fantáziou o láske, ktorá nevychováva ani jedného z partnerov.

Vzťahy majú tendenciu smerovať na juh, keď prestaneme robiť činy, ktoré by náš partner vnímal ako láskyplné, a namiesto toho sa začneme pozerať na svojho partnera výlučne preto, aby sme uspokojili naše vlastné potreby. Je dôležité rozlíšiť emocionálny hlad od skutočnej lásky. Boli ste napríklad niekedy svedkom toho, ako rodič objímal dieťa, a premýšľali ste, či cieľom objatia bolo utešiť dieťa, poskytnúť mu istotu a starostlivosť, alebo ho utíšiť a niečo mu vziať? Keď oslovujeme svojho partnera, môže byť cenné preskúmať, či je naše správanie pre nich alebo pre nás samých. Dívame sa na nich, aby nás naplnili nejakým spôsobom, ktorý je voči nim nespravodlivý? Dúfame, že vynahradia prázdnotu alebo bolesť z našej minulosti?

Pár, s ktorými som nedávno pracoval, rozpoznal príklad tejto dynamiky. Manželka často chválila svojho manžela, ale on sa len zriedka cítil uznaný jej slovami. Keď prerozprávala niektoré z nedávnych komentárov, ktoré urobila, všimla si, že sú menej odrazom jeho a viac jej. Vyhlásenia typu: ‚Nie som vydatá za takého pekného, ​​dobre zladeného muža?‘ Alebo: „Nevybral som víťaza?“ nezachytil vlastnosti, ktoré boli pre neho dôležité. Boli to skôr vlastnosti, ktoré si na partnerovi vážila a ktoré znovu potvrdzovali jej vlastnú sebaúctu a zmysel pre hodnotu.

Láska by nikdy nemala byť aktom manipulácie. Nie je to znak vlastníctva inej osoby, ale skôr presný opak: skutočné ocenenie osoby ako samostatného jednotlivca. Keď vidíme človeka takto, dovolíme si ho plne oceniť za to, kým je, a za šťastie, ktoré nám prináša do života. Sme nútení byť k tejto osobe veľkorysí, prejavovať súcit a láskavosť spôsobom, ktorý oni aj vonkajší svet budú považovať za milujúci.

Samozrejme, existuje veľa prekážok, ktoré kladieme a ktoré nám nielen bránia nájsť tento typ vzťahu, ale aj dosiahnuť ho s osobou, ktorú milujeme. Jedným z dôvodov, prečo sa dostávame do menej než milujúcich vzťahov, je spôsob, akým sa k nám v minulosti správali. Možno sme sa zoznámili s rodinnou dynamikou, v ktorej sme boli odmietnutí alebo zasahovaní, v takom prípade máme tendenciu hľadať alebo znovu vytvárať rovnakú dynamiku v našich vzťahoch dospelých. Stať sa viac milujúcimi teda znamená rozpoznať spôsoby, akými sa sabotujeme. Ako obnovujeme minulé zranenia v našich súčasných vzťahoch?

Keď premýšľame o tomto správaní, veľa sa naučíme, nielen o tom, ako zasahujeme do našich prirodzene milujúcich citov k druhým, ale aj o negatívnych spôsoboch, ktoré o sebe cítime. Je ťažké prejaviť lásku navonok, keď necítime svoj vlastný pocit vlastnej hodnoty. Jedným z najväčších dôvodov, prečo sa vyhýbame láske, je to, že sa cítime nehodní alebo sebazapieraní. Preto, aby sme mali láskyplný vzťah, musíme spochybniť naše negatívne sebapoňatie alebo náš „kritický vnútorný hlas“. Keď to urobíme a urobíme láskyplné činy, ktoré sú v rozpore s naším kritickým sebaobrazom, posilníme svoj vlastný zmysel pre hodnotu a dokážeme sa priblížiť k ľuďom, ktorých milujeme.