Aj keď byť zamilovaný môže byť prirodzený stav, ktorý buď zažívame, alebo nie, máme v ňom oveľa viac slova, ako si myslíme. Výskum ukázal, že viac láskyplných činov môže spôsobiť, že sa páry budú cítiť viac zamilované. Týmto spôsobom je veľa pravdy na predstave, že láska je viac sloveso ako podstatné meno. Čím viac lásku prejavujeme, tým viac ju v partnerovi zapaľujeme a pestujeme v sebe.

Premýšľanie o spôsoboch, akými prejavujeme lásku, môže byť účinnou praxou na udržanie našich citov vo vzťahu nažive a dobre. Kľúčom nie je sústrediť sa len na naše vlastné pocity náklonnosti, ale myslieť na to, čo náš partner vníma ako lásku. Inými slovami, aké konkrétne činy by táto konkrétna osoba zažila ako milujúcu?

Je bežné a dosť inštinktívne dávať lásku tak, ako by sme ju cítili. Pre niektorých ľudí to znamená zasypať svojho partnera pohľadnicami a darčekmi, prejaviť mu veľa náklonnosti a často povedať „Milujem ťa“. Pre ostatných je láska niečo menej dôležité, tiché ocenenie druhej osoby, v ktorej im dávate priestor, aby robili svoje veci.

Veľa problémov vo vzťahoch sa môže sústreďovať na nedorozumenia alebo nesprávnu komunikáciu o veciach, vďaka ktorým sa každý cíti milovaný. Jedna osoba môže napríklad očakávať, že jej partner bude inštinktívne vedieť, čo chce a potrebuje. Môžu sa cítiť zranení svojim partnerom, keď sa nevyhnutne pomýlia a myslia si veci ako: ‚Urobil by som to pre nich. Prečo by to pre mňa neurobili?' Odpoveď môže byť, že ich partner jednoducho nevidí túto konkrétnu činnosť ako zmysluplnú alebo žiaducu rovnakým spôsobom. Jednoducho majú rôzne veci, ktoré kategorizujú ako prejavy lásky.

Napríklad pár, s ktorým som pracoval, sa často dostal do vášnivých hádok okolo ich výročia. Pre jedného partnera pre ňu tento deň veľa znamenal a chcela to osláviť spoločným podnikaním. Túto príležitosť považovala za ospravedlnenie, aby svojmu manželovi povedala, čo k nemu cíti a čo na ich vzťahu miluje. Rada plánovala výlety a romantické večere a často bola sklamaná, že jej manžel nevynaložil rovnaké úsilie na oslavu.

Pre jej manžela samotný dátum nemal taký význam. Aj keď jej často kúpil malý darček alebo kvety k ich výročiu, nevidel zmysel robiť z jedného dňa taký veľký problém. Cítil, že najdôležitejšie bolo, že si každý deň vážil svoju manželku a ich vzťah. Veril, že romantika by mala byť spontánnejšia a v skutočnosti sa nedá naplánovať.

Ich dva pohľady nevyhnutne spôsobili sklamanie jedného z nich. Zatiaľ čo ona sa cítila zranená a odmietnutá, on sa cítil pod tlakom a ignorovaný. To, čo im nakoniec pomohlo dosiahnuť porozumenie, bolo, že každý z nich si našiel čas na to, aby sa vžil do kože toho druhého a uvedomil si, že veci, vďaka ktorým sa ich partner cíti milovaný a oceňovaný, sú iné ako tie ich.

Akonáhle prijali túto jednoduchú realitu, boli schopní vidieť svoje činy ako súčasť cieľa, aby sa druhá osoba cítila cenná, na rozdiel od obety, ktorá ich ohýbala z formy. Keďže každý z nich mal túžbu urobiť toho druhého šťastným, dokázali byť otvorenejší v tom, čo to pre ich partnera znamená. Trvalo im však uvedomiť si, že samotná láska sa scvrkla na iné činy, než si predstavovali.

Pre manžela si uvedomil, že láskavé a uznanlivé slová, náklonnosti a gestá znamenali pre jeho manželku oveľa viac ako dary, ktoré neboli také osobné. Pre manželku začala chápať, ako veľa pre jej manžela znamená nechať veci, aby sa diali prirodzene. Dokázala nechať ich výročie spontánnejšie a nevytvárať taký tlak len na jeden jediný deň osláv. Namiesto toho mohla oceniť láskyplné spôsoby, akými bol jej partner počas celého roka.

Existujú všetky druhy faktorov, ktoré určujú, čo každý z nás zažije ako lásku, z tej našej vzory príloh k našej základnej povahe. Avšak byť zvedavý a otvorený voči jedinečnému spôsobu, akým sa náš partner cíti byť milovaný, z nás môže urobiť lepšieho a naladenejšieho partnera. Ako sa teda môžeme „zlepšiť“ v poznaní toho, čo náš partner chce a potrebuje?

1. Počúvajte, čo hovoria.

Keď s niekým trávime veľa času, na jednej strane môžeme mať pocit, že ho poznáme lepšie ako ktokoľvek iný. Na druhej strane si možno niektoré veci na nich prestaneme všímať, keď sa nám stanú známejšími. Nie je to preto, že by nás to nezaujímalo alebo nás to nezaujímalo. Často je to len preto, že náš život môže byť zaneprázdnený, rutinný alebo pohodlný takým spôsobom, že prestaneme aktívne spoznávať druhú osobu.

Venovať pozornosť tomu, čo hovorí náš partner, znie ako tá najzrejmejšia rada, akú kedy budeme počuť, ale musíme si to pripomenúť, aby sme v tom pokračovali. V duchu si poznačte, keď spomenú niečo, na čom im záleží, alebo niečo, čo ich vzrušuje. Povzbudzujte ich, aby hovorili a žiadali o to, čo chcú.

2. Venujte pozornosť tomu, ako vyjadrujú svoje pocity.

Okrem toho, že počujeme, čo vokalizujú, mali by sme sa vždy snažiť všimnúť si, čo rozžiari nášho partnera. Je celkom ľahké rozlíšiť časy, keď sa zdajú nudné a neustále kontrolujú svoje telefóny, od tých, kde sa usmievajú a sú animovaní. To neznamená, že sme zodpovední za to, aby boli 100 percent času spokojní. Je to len spôsob, ako byť naladený a citlivý na to, vďaka čomu ožívajú a cítia sa najviac sami sebou. Toto uvedomenie nám pomáha skutočne poznať nášho partnera a porozumieť veciam, vďaka ktorým sa cítime videní a milovaní.

3. Prihláste sa so svojím partnerom (a so sebou).

Nikto z nás nie je čitateľom myšlienok a nemožno od nás očakávať, že vždy intuitívne vytušíme, čo iná osoba chce a potrebuje. Je viac než v poriadku klásť otázky a povzbudzovať našich partnerov, aby nám dali vedieť, kde sú a čo od nás potrebujú. Rovnakým spôsobom by sme sa mali neustále informovať o tom, čo potrebujeme a chceme, aby sme sa cítili milovaní a naplnení. Pokiaľ je to možné, mali by sme byť s partnerom v týchto veciach otvorení – ani neočakávať, že by im to vadilo čítať. Podporovaním slobodného a prirodzeného pohybu tam a späť sa stávame voči sebe zraniteľnejšími a schopnejšími ponúknuť si to, čo skutočne chceme.

4. Všimnite si, ako prejavujú lásku.

Je pravdepodobné, že vrúcny spôsob, akým sa k nám náš partner správa, do istej miery odzrkadľuje spôsob, akým si užívajú zaobchádzanie s nimi. Ak vyhľadávajú veľa fyzického kontaktu alebo majú radosť z malých skutkov štedrosti a láskavosti, môžu sa tešiť z toho istého od nás. Samozrejme, netreba to brať doslovne a žiadna úloha nemusí byť presne priradená. Napríklad je úplne prirodzené, že každý človek prinesie do vzťahu určité jedinečné veci. Jeden partner môže veľmi rád prať tomu druhému, pretože ho to robí šťastnými, zatiaľ čo druhý uprednostňuje veľké, rozvážne romantické gestá. Nejde o to povedať, že by sme nemali mať svoje vlastné spôsoby, ako sa navzájom milovať. Je to skôr len ďalší spôsob, ako môžeme byť pozorní a naladení na určité činy, vďaka ktorým by sa náš partner mohol cítiť uznaný.

5. Prijmite potreby svojho partnera ako odlišné od vašich vlastných.

Vzťahy by nemali byť o obetovaní. Ak robiť inú osobu šťastnou na konzistentnom základe znamená robiť nás nešťastnými, niečo môže byť naozaj v neporiadku a vzťah možno stojí za preskúmanie. Vždy by sme si však mali uvedomiť, že náš partner je od nás oddelená osoba. Aj keď robiť jeden druhého šťastným môže byť obrovskou súčasťou nášho vlastného šťastia, každý z našich pocitov existuje oddelene od pocitov toho druhého.

To všetko znamená, že je v poriadku, ak chcete viac náklonnosti a že váš partner chce viac komunikácie. Je v poriadku, ak sa jedna osoba cíti viac milovaná tým, že jej partner upratuje pult, než keď povie „ľúbim ťa“. Iní môžu potrebovať slová. Každý máme iné veci, ktoré si môžeme priniesť na stôl a ponúknuť jeden druhému. Nie je nevyhnutné, aby sa všetky naše túžby vždy presne synchronizovali, aby sme si užili rovnocenný a láskyplný vzťah. Všetko, na čom záleží, je, aby každý z nás udržiaval otvorený tok zvedavosti, kreativity a energie okolo vyjadrenia svojej lásky niekomu, koho už pohodlne milujeme. Páry, ktoré neustále skúmajú a definujú, čo pre každého z nich znamená láska, majú najväčšiu šancu udržať si tento pocit nažive, ako vo svojom partnerovi, tak aj v sebe.