Najnovší román Johna Irvinga V jednej osobe je aktuálnou výpoveďou o mužoch a ženách, povahe sexuality a útoku spoločnosti na seba. Hoci ide o fiktívne dielo, kniha verne podáva správu o skutočných životných bojoch určitých ľudí o to, aby sa stali tým, kým boli predurčení; ľudia odlišní od nás ostatných, ľudia často označovaní za „aberantných“ a „deviantov“. Ako napr. Cummings presne poznamenal: „Nebyť nikým okrem seba – vo svete, ktorý robí všetko, čo je v jeho silách, vo dne v noci, aby ste boli všetci ostatní – znamená bojovať v najťažšej bitke, akú môže vybojovať každá ľudská bytosť; a nikdy neprestávaj bojovať.“ Dôležitosť stať sa samostatným jedincom, ako je vyjadrené v Irvingových románoch a vo veľkej časti napr. Cummingsovej poézie a prózy, je témou pripravovanej knihy The Self Under Siege: A Therapeutic Model for Differentiation, ktorej spoluautormi sú môj otec Robert Firestone, Joyce Catlett a ja.

Pre mňa je Irvingovo ocenenie a láska k odlišnostiam ľudí, jeho prijatie rozmanitosti ľudskej sexuality poctou hodnotám nekonformnosti, tolerancie a inkluzívnosti. Ako poznamenal jeden recenzent, 'Irving nie je moralizujúci spisovateľ, ale je morálny.' V hosťovskej eseji na Amazon.com Irving opisuje sexuálne prebudenie svojho hlavného protagonistu, Billyho Abbotta, a ďalej nám poskytuje pohľad do jeho vlastného života:

Väčšina z nás nikdy nekoná podľa svojich prvých sexuálnych predstáv. V skutočnosti by na nich väčšina z nás najradšej zabudla – nie ja. Myslím si, že naše sympatie k druhým čiastočne pramenia z našej schopnosti pamätať si svoje pocity – aby som bol úprimný o tom, čo sme mali chuť robiť. Samozrejme, sexuálna tolerancia pochádza z toho, že sme k sebe úprimní v tom, čo sme si sexuálne predstavovali.

Keď som bol chlapec, predstavoval som si sex s matkami mojich priateľov, s dievčatami v mojom veku – áno, dokonca aj s istými staršími chlapcami z mojich zápasníckych spoluhráčov. Ukázalo sa, že sa mi páčia dievčatá, ale nikdy ma neopustila spomienka na moju príťažlivosť k „nesprávnym“ ľuďom... Billy sa stretáva so slečnou Frostovou, transgender knihovníčkou, pretože chodí do knižnice hľadať romány o „zamilovanosti do nesprávnych ľudí“.

Irvingovo zobrazenie Billyho Abbotta a slečny Frostovej zdôrazňuje Irvingov postoj k sexualite, ktorý sa tiahne celou knihou. Najmä tento román podporuje dobré duševné zdravie tým, že zdôrazňuje ústredný význam sexuality v živote ľudí. Témy sexuality, sexuálnej túžby a neustáleho zasahovania spoločnosti do toho, ako sa ľudia rozhodnú vyjadrovať svoju sexuálnu povahu, prenikli do mnohých Irvingových románov. Aj preto patrí medzi mojich obľúbených autorov. Tieto témy sú tiež témami, ktoré sme do hĺbky preskúmali v našej knihe Sex a láska v intímnych vzťahoch (2006).

V tejto knihe zdôrazňujeme, že sexualita človeka je základnou súčasťou jeho identity. Základné túžby a potreby ľudí, vrátane ich sexuálnych túžob, ich pocitov o ich telách a o sebe ako mužoch a ženách (ich sexuálna identita), sú základnými aspektmi ich osobnosti. Zdravý sexuálny život je základom nášho pocitu pohody a je zdrojom potešenia, šťastia a naplnenia. Zdravá sexualita znamená integrovať sexualitu do nášho každodenného života, a nie ju obmedzovať na samotný sexuálny akt.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že viacerí recenzenti In One Person sa pýtali, prečo Irving stále toľko píše o „deviantnej“ sexualite – bisexuáloch, gayoch, lesbách a transgender mužoch a ženách. Zaráža ma, že nemajú problém s Irvingovými postavami, ktoré nikdy alebo len zriedka majú sex, napríklad Garpova matka Jenny vo Svete podľa Garpa a Dr. Larch v Pravidlách muštárne. Čo to vypovedá o našej spoločnosti? Je asexuálna alebo nesexuálna osoba novou normou?

Na inej úrovni Irvingov román odhaľuje bežné ľudské zlyhanie, na ktoré mnohí ľudia veľmi neradi myslia; našu tendenciu kategorizovať, označovať a potom stigmatizovať iných ľudí, čo je pre nich aj pre nás psychicky náročné. V jednom momente románu slečna Frostová protestuje Billymu: 'Môj drahý chlapec, prosím, neoznačuj ma – nerob zo mňa kategóriu, kým ma nespoznáš!' Jej napomenutie podčiarkuje všeobecnú potrebu byť akceptovaný, čo zahŕňa prijatie takých, akí sme ako sexuálne bytosti.

Vo všetkých našich osobných interakciách je dôležité v prvom rade uznať identitu jednotlivca ako blížneho človeka a potom uznať jeho sexuálnu identitu a výber partnera. Čokoľvek, čo znevažuje, očierňuje alebo útočí na sexuálnu identitu osoby, je deštruktívne a predstavuje porušenie jej ľudských práv. Naša spoločnosť však bežne spôsobuje túto formu škody skupinám ľudí, ktoré kategorizuje ako odlišné od normy, a teda deviantné.

V knihe The Self Under Siege ukazujeme, ako spoločnosť uplatňuje tento silný vplyv prostredníctvom explicitných a implicitných požiadaviek na rovnakosť a súlad. Prostredníctvom svojich inštitúcií a médií povzbudzuje rodičov, aby socializovali svoje deti do týchto akceptovaných noriem, z ktorých mnohé poškodzujú ich vznikajúci pocit seba samého. Carol Gilligan poznamenala: 'Rozdeľujete ľudské bytosti do týchto dvoch nesúrodých kategórií a potom hovoríte, že muži a ženy sú takí, a pre oboch je to absolútne nesprávne.'

Gilligan ďalej opísal, ako kategorizácia ľudí poškodzuje vzťahy: „O manželstve je strašne veľa „mal by“. 'Mali by ste urobiť toto alebo by ste mali urobiť tamto, mali by ste sa cítiť tak alebo on by sa mal cítiť tak, alebo ak urobí toto, vy by ste mali urobiť tamto, alebo ak urobíte toto, on by mal urobiť tamto.' Na ľudských bytostiach je úžasné to, že neexistuje žiadna replikácia, žiadne dve rovnaké ľudské bytosti. A tak to platí aj o manželstve; je to konkrétne stretnutie dvoch individuálnych ľudí. Je to spôsob, akým udržiavate vzťah a tiež sa navzájom povzbudzujete. Každý z vás sa vyvíja ako jednotlivec, čo znamená, že nezmrazíte ani vzťah, ani jeden druhého.“

Irving, ktorý odráža Gilliganove pocity, tvrdí, že „Naše pohlavie a orientácia nás nedefinujú. Sme akosi väčší ako naša sexuálna identita, ale na našej sexuálnej identite záleží.“