Všetci sme si tým prešli: neustála kontrola telefónu, prehadzovanie sa cez noc osamote, prehrávanie interakcií v našej hlave, obavy z toho, čo si on alebo ona myslí alebo cíti. Všetci sme v tom či onom bode vedeli, čo to znamená byť pohltený myšlienkou na niekoho iného, ​​a všetci sme cítili tú mučivú túžbu po návrate tejto osoby, či už fyzickej alebo emocionálnej.

Keď sa dvaja ľudia zamilujú, vlna intenzívnych emócií (či už ide o úzkosť, strach alebo túžbu) môže vyvolať neistota z budúcnosti a varovania z minulosti. Je normálne pociťovať zvýšené zameranie na druhú osobu alebo byť občas zaneprázdnený. Vzťahy sú predsa jednou z najdôležitejších súčastí života. U mnohých ľudí budú tieto pocity stúpať a klesať a môžu sa zmierniť dôslednými, láskyplnými interakciami s partnerom. Pre iných je však ťažké nájsť pokoj v búrke a zistia, že sa posadnuto sústredia na svoj vzťah do takej miery, že je to deštruktívne pre nich a ich duševné zdravie.

Pre každého, kto trpí týmito spôsobmi, je dôležité zvážiť, či sa usilujem o zdravý, rovnocenný vzťah, ktorý zlepšuje môj život, alebo sa oddávam závislosti, bez ktorej mám pocit, že nemôžem prežiť. Aby niekto našiel odpoveď, musí sa pozrieť na to, ako svoj vzťah využíva a čo by pre neho znamenalo stratiť ho.

Mnoho ľudí využíva svoj vzťah na otupenie bolesti. Tým nechcem zmierniť bolesť z osamelosti, ale zakryť hlbšiu úroveň zranenia alebo strachu, ktorých sa boja dotknúť. Pre niektorých to môže mať pocit, že ich vzťah vypĺňa prázdnotu v ich vnútri alebo že ich partner zachraňuje. Môžu použiť vzťah na definovanie toho, kým sú, alebo na to, aby sa cítili, že sú konečne v poriadku.

Zatiaľ čo radosť z akéhokoľvek spojenia je, že sa cítime pozdvihnutí druhou osobou a že pre nás tak veľa znamenajú, prehnané zameranie môže mať vážne nevýhody. Človek sa môže vo vzťahu stratiť alebo si vybrať situáciu, v ktorej si myslí, že cíti lásku, ale v skutočnosti cíti zúfalstvo z emocionálneho hladu. Zaujatie môže byť také intenzívne, že utrpia iné aspekty ich života. Môžu začať veriť, že bez toho druhého nie sú akosi schopní prežiť, alebo začnú na partnera klásť nezdravé nároky a očakávania. Emócie ako neistota, žiarlivosť a úzkosť sa môžu objaviť a rozliať sa spôsobmi, ktoré prehĺbia ich zúfalstvo a odstrčia druhú osobu.

V tejto návykovej dynamike vzťahov sa často stáva, že jedna osoba vyhľadáva a prenasleduje, zatiaľ čo druhá sa čoraz viac vyhýba a vzďaľuje. Nedostatok náklonnosti alebo pozornosti od vzdialenejšieho partnera slúži len na zintenzívnenie tých chvíľ, keď sa danej osobe dostane tejto náklonnosti alebo pozornosti, vďaka čomu sa cíti mimoriadne výnimočná a milovaná. Preto pokračujú v uchopení a prenasledovaní v nádeji, že ten pocit opäť získajú. Elizabeth Gilbert opísala tento vzor dokonale v Jesť, meditovať, milovať keď napísala:

Závislosť je charakteristickým znakom každého milostného príbehu založeného na zamilovanosti. Všetko sa to začína, keď vám objekt vášho zbožňovania dopraje opojnú, halucinogénnu dávku niečoho, čo ste si nikdy netrúfali priznať, že ste to chceli – možno emocionálnu rýchlu guľu búrlivej lásky a burcujúceho vzrušenia. Čoskoro začnete túžiť po tejto intenzívnej pozornosti s hladnou posadnutosťou každého feťáka. Keď je droga odopretá, okamžite ochoriete, zbláznite sa a vyčerpáte (nehovoriac o rozhorčení voči dílerovi, ktorý v prvom rade podporoval túto závislosť, ale teraz už viac odmieta propagovať dobré veci.

Nie je to len opojná nálada, ktorú človek naháňa od svojho partnera, ale potvrdenie vlastného zmyslu pre seba. Majú pocit, že sú v poriadku iba vtedy, ak od tejto osoby dostanú túto lásku, no ich pôvodný pocit, že nie sú v poriadku, je potvrdený aj odmietnutím partnera. Bez toho, aby si to uvedomovali, sú priťahovaní opätovným potvrdením ich negatívneho sebaponímania a túžbou „napraviť to“ získaním lásky toho druhého. Tento druh tlače a ťahania je veľmi často jadrom mnohých on-a-off vzťahov. Vytvára sa určitý druh uviaznutia, keď človek nie je závislý len na vzťahu, ale aj na odmietnutí. Možno si dokonca nevedome vybrali vyhýbavú osobu, aby zachovali tento vzorec hľadania a túžby.

Týmto spôsobom môže vzor pripútanosti človeka vypovedať o tom, či sa stane zaujatým alebo závislým na vzťahu. napr. štúdia ukázali, že úzkostno-ambivalentný štýl pripútania významne predpovedal obsedantnú lásku. Keď niekto v detstve zažil vzor úzkosti, často vyrastie s pocitom, že sa musí držať partnera, aby naplnil svoje potreby. Môžu sa cítiť neistí alebo zúfalí voči svojmu partnerovi a zostávajú vo vzťahoch, ktoré nie sú zdravé alebo uspokojivé, ale cítia, že bez nich nedokážu žiť.

Jedným z dôvodov, prečo môžu byť ľudia priťahovaní k tomu, aby zostali v nepriaznivých situáciách, je to, že si vytvorili to, čo môj otec, psychológ a autor Robert Firestone, nazval „fantasy puto“, do značnej miery podvedomé spojenie so svojím partnerom, v ktorom majú pocit, že nie sú. úplne bez druhej osoby. Táto ilúzia spojenia podporuje pocit bezpečia alebo istoty, ktorý umocňuje pocit potreby voči druhej osobe. Keď je však pár vo fantazijnom zväzku, má tendenciu uprednostňovať formu pred podstatou vzťahu. Inými slovami, väčšia hodnota sa prikladá jednotke vo dvojici, ako tomu, že sa milujú dvaja ľudia.

Keď je človek vo fantazijnom zväzku, namiesto toho, aby sa cítil ako jedinečný a autonómny jedinec, ktorý oceňuje svojho partnera ako samostatnú osobu, ktorá zlepšuje jeho život, môže začať mať pocit, že jeho partner je ich súčasťou. Môžu si začať vnucovať určité očakávania a akty kontroly zo strachu, že stratia tento pocit bezpečia. Aj keď je životná sila vzťahu utlmená alebo znížená touto extrémnou potrebou spojenia, cítim sa ako výzva prerušiť to. Osoba je ochotná vzdať sa častí seba a častí vzťahu, ktoré sú dôležitejšie, aby si okolo seba a svojho partnera vybudovala múr, vďaka ktorému sa bude cítiť bezpečne. Majú ilúziu, že ten druhý ich môže zachrániť alebo udržať bez bolesti. Vďaka tomu sa myšlienka rozchodu alebo akejkoľvek inej vnímanej „hrozby“ zväčšuje.

V návykovom vzťahu, najmä vo vzťahu, v ktorom sa vytvorilo fantazijné puto, môže mať osoba pocit, že neustále potrebuje uistenie. Môžu sa cítiť žiarliví, neistí, ubolení, reaktívni alebo zúfalí. Môžu pociťovať tlak, aby na vzťahu neustále „pracovali“, aby sa uistili, že je všetko v poriadku. Môžu chodiť po vaječných škrupinách, aby sa uistili, že neurobia nič, čo by rozkolísalo loď. Môžu akceptovať, racionalizovať a ospravedlňovať zlé zaobchádzanie, chlad, odmietnutie alebo byť kontrolovaní a manipulovaní. Môže existovať nutkanie zostať v situácii bez ohľadu na to, ako sa vo vzťahu cítia.

Prirodzene to vytvára veľký tlak a napätie na duševné zdravie človeka, na vzťah a na jeho partnera. Vzťah s touto dynamikou často dospeje k bolestivému koncu, ale osoba prežívajúca túžbu naďalej trpí a môže opakovať rovnaký vzorec v budúcom vzťahu. Vyhliadky však nie sú pochmúrne pre tých, ktorí sú zaneprázdnení, pretože skutočná práca, ktorú treba urobiť, nie je na partnerovi alebo dokonca vzťahu, ale v ich vnútri.

Akíkoľvek dvaja ľudia, ktorí sa do seba zamilujú, musia byť v poriadku, aby si vytvorili zdravý a uspokojivý vzťah. Keď človek, ktorý má tento vzorec, si ho uvedomí a preskúma skutočné, hlbšie dôvody, prečo cíti potrebu alebo závislosť na inej osobe, aby bol celistvý, môže začať meniť spôsob, akým sa cíti voči sebe a vzťahom k lepšiemu. Môžu začať tým, že budú zvedaví a otvorení o tom, o čom je ich základná bolesť. Odkiaľ pochádza pocit, že potrebujú inú osobu, aby boli v poriadku? Ako si môžu začať uvedomovať, že sú sami o sebe celým človekom? Ako môžu rozvíjať svoju vlastnú schopnosť prijímať skutočnú lásku namiesto toho, aby vyhľadávali situácie, ktoré opakujú známe úrovne zúfalstva a odmietnutia?

Skúmaním ich príbehu a pohľadom na ich skoré vzorce pripútanosti môže človek pochopiť svoje osobné vnímanie a očakávania týkajúce sa vzťahov. Môžu si rozvinúť súcit so sebou samým pre akúkoľvek bolesť, ktorá viedla k ich vzorcom, a môžu začať tieto vzorce posúvať, aby si užili pevnejšie vzťahy, v ktorých cítia v sebe väčšiu istotu.