Väčšina z nás zažila vo svojom vývoji nejakú formu traumy. Možno sme prežili to, čo odborníci na duševné zdravie označujú ako „veľkú traumu T“, ako je zneužívanie, vážna strata alebo život ohrozujúca skúsenosť, alebo môžeme mať príklady „malej traumy“ z udalostí, ktoré neohrozovali život. ale spôsobilo emocionálne utrpenie a zmenilo náš spôsob videnia seba, iných ľudí a sveta.

Trauma z detstva akéhokoľvek druhu môže ovplyvniť naše vzťahy s ostatnými, ako aj naše duševné a fyzické zdravie. Bez ohľadu na to, kedy k traume došlo alebo akú mala podobu, dôležitosť toho, aby zážitok mal zmysel, nemožno preceňovať.

Dôvodom je, že nevyriešená trauma nás prenasleduje tak, ako vyriešená trauma nie. Výskum ukazuje, že keď nedokážeme spracovať veľké aj malé traumy, môžeme uviaznuť vo svojej bolesti. Naša trauma môže ovplyvniť náš život všetkými možnými spôsobmi, ktoré neočakávame. Môže to spôsobiť, že sa v momentoch cítime vystrašení a spustení z dôvodov, ktorým nerozumieme.

Trauma je nevyriešená, keď sme ju nestihli spracovať ani v čase, keď vznikla, ani krátko po nej . Z hlbšieho ponoru do nášho vlastného príbehu teda môže vzísť veľa dobrého. Ako teda môžeme podniknúť kroky, aby sme vyplávali na povrch naše spomienky a pochopili našu traumu? Tu je deväť vecí, ktoré odporúčam, keď pomáham ľuďom vytvoriť súvislý príbeh o ich skúsenostiach.

1. Hľadajte prehnané reakcie.

Môžeme začať hľadaním miest, kde máme silné alebo intenzívne reakcie. Pocity okolo starej traumy môže vyvolať čokoľvek, od tónu nášho partnera až po plač dieťaťa. Zakaždým, keď zažívame zvýšenú emocionálnu reakciu, ktorá sa úplne nehodí do daného momentu, stojí za to preskúmať, či na nás môže mať vplyv nevyriešená trauma.

Interpersonálny neurobiológ DR Daniel Seal používa skratku SIFT na opis metódy na získanie náhľadu do nášho vnútorného stavu. Po prvé, môžeme hľadať akékoľvek S pocity, ktoré možno cítime, ako nám búši srdce alebo sa nám ohrieva čelo. Ďalej môžeme preskúmať ja mágov, ktorí prídu na myseľ. Môže to byť čokoľvek od prísneho pohľadu na niečiu tvár až po určitú tapetu v miestnosti. Potom môžeme obrátiť svoju pozornosť na akékoľvek pocity, ktoré sa objavia, ako je panika, smútok, hanba alebo hnev. Nakoniec si môžeme všimnúť akékoľvek T myšlienky, ktoré sa objavujú, t. j. „Mali by ste odtiaľto odísť. V tejto situácii nie ste v bezpečí.“

Pocity, obrazy, pocity a myšlienky, ktoré sa miešajú, môžu mať viac spoločného s minulosťou ako s našou prítomnosťou. Výsledkom je, že ponúkajú vodítka k udalostiam alebo okolnostiam, ktoré pre nás mohli byť traumatizujúce v čase, keď sme túto skúsenosť neboli schopní úplne spracovať.

dva. Rýchlo si napíšte 10 tráum, ktoré ste zažili v detstve.

Mnoho ľudí, ktorých požiadam, aby vyskúšali toto cvičenie, začínajú tým, že povedia: 'Nemyslím si, že si dokážem spomenúť na 10 tráum, ktoré sa udiali v mojom ranom živote.' Iní sa cítili schopní pokračovať v oveľa dlhšom zozname. Stanovenie cieľa začať od 10 nás však zvyčajne povzbudí k tomu, aby sme si natiahli myseľ a spomienky a dostali sa k zážitkom a udalostiam, ktoré nemusíme najskôr označiť za traumu. Opäť to môžu byť veľké T alebo malé t udalosti.

Veľmi často sa snažíme pochovať alebo zamlčať zlé veci, ktoré sa nám prihodili, najmä keď boli tieto veci desivé alebo keď sme boli príliš mladí na to, aby sme im plne porozumeli. Možno sme nikdy nepovedali svoj vlastný príbeh o týchto udalostiach, takže ich často nedržíme v našej vedomej mysli. Akokoľvek nepríjemné to môže byť na začiatku, naozaj pomáha začať identifikovať udalosti, ktoré nás ovplyvnili. Veľmi často sa stáva, že aj veci, ktoré na nás mali silný vplyv, sú prehliadané alebo zabudnuté. Ich uvedenie na svetlo je prvým krokom k tomu, aby náš príbeh dal zmysel.

3. Premyslite si to.

Keď si zapisujeme konkrétne udalosti, je veľmi pravdepodobné, že určité časti príbehu nám nebudú celkom dávať zmysel. Môžeme si uvedomiť, že rôzne aspekty našej skúsenosti sú nevyriešené alebo zmizli z našej mysle. Môžeme si všimnúť neusporiadanú časovú os alebo medzery v pamäti. Alebo môžeme prehodnotiť časť nášho príbehu, ktorú sme si vždy mysleli jedným spôsobom, ale teraz sa na ňu pozeráme úplne inak. Napríklad mnohí ľudia, s ktorými som sa rozprával, si ako deti pripisovali veľkú vinu. Napríklad jedna žena dokonca vyrastala v presvedčení, že zabila svojho psa, pretože ho zrazilo auto, keď náhodou nechala otvorené zadné dvere svojho domu. Keď skúmame svoju vlastnú pamäť, je užitočné nájsť miesta, kde príbeh nie je koherentný a mohol by využiť viac reflexie.

4. Upokojte sa pomocou prístupu RAIN.

Skúmanie našich emócií a spomienok nami môže otriasť. Keď sa objaví niečo bolestivé alebo znepokojujúce, psychológovia Jack Kornfield a Tara Brach odporúčajú prístup RAIN, ktorý zahŕňa tieto štyri kroky:

• R rozpoznať traumu alebo stratu. Zastavte sa a všimnite si, čo cítite.
• A uznať/prijať/povoliť akékoľvek silné emócie, ktoré sa vyskytujú v súčasnosti. Môžeme prijať pravdu, že k tejto traume došlo a možno ju nevyriešime.
• ja Preskúmajte skúsenosti, ktoré súvisia s vaším minulým a súčasným životom.
• N on-identifikácia so skúsenosťou, čo znamená, že sa príliš neidentifikujete s tým, čo sa stalo, ani nedovoľte, aby vás definovalo. Pamätajte, že spomienka sa vám teraz nedeje a neurčuje, kto ste.

5. Získať informácie.

Niekedy, ak máme medzery v pamäti, je užitočné požiadať ostatných, aby sa podelili o svoj pohľad. Členovia rodiny a priatelia, ktorí boli prítomní v čase našej traumy, nám môžu pomôcť lepšie pochopiť túto skúsenosť. Môže existovať šanca, že daná osoba nebude s našou skúsenosťou súhlasiť alebo ju bude negovať, najmä ak má v udalosti svoj vlastný zmätok. V týchto prípadoch je dôležité si uvedomiť, že stále záleží na tom, čo pre nás znamenala skúsenosť. Ak sa nám niečo zdá pravdivé, je v poriadku akceptovať, že to tak je náš skúsenosť alebo osobná pravda, ktorá ovplyvnila náš života. Napriek tomu nám príspevok od niekoho, komu dôverujeme, môže pomôcť poskladať veci, ktoré si nepamätáme alebo máme okolo seba pochybnosti.

6 . Cítiť plnú bolesť z toho, čo sa stalo.

Keď vynesieme náš príbeh na svetlo, určite to vzbudí hlboké emócie. Nemusí to dávať zmysel, prečo je niečo také bolestivé. Je to tak, ako to je. Nesnažte sa racionalizovať pocity, ale skôr akceptujte, že sú skutočné a že na nich záleží. Dovoliť si naplno pocítiť pocit bez posudzovania alebo pokusu zastaviť sa je dôležitým krokom pri spracovaní a vyriešení pôvodnej traumy. To nám umožní získať úľavu. Pamätajte, že naše pocity môžu byť ako vlna, stúpajúca a klesajúca, nakoniec nás vrátia do stavu pokoja, ale iba vtedy, keď dovolíme, aby sa celý cyklus rozvial.

7. Zapíšte si to.

Keď naše príbehy vyplávame na povrch, môžeme ich naďalej dávať na papier. V mnohých prípadoch veľmi pomáha písať o týchto veciach. Akékoľvek pocity, myšlienky a spomienky sú prijateľné. S detailmi nášho príbehu by sme sa mali stretnúť so súcitom, trpezlivosťou a bez posudzovania. Môže dokonca pomôcť napísať, čo si myslíme, že sa mohlo stať na základe našich reakcií počas dňa. Často, keď to ľudia začnú robiť, spomienky vystúpia na povrch.

8. Povedz niekomu svoj príbeh.

Vyberte si niekoho, komu dôverujete, a povedzte mu príbeh o svojej traume. Iní často vidia situáciu jasnejšie ako my, a preto poskytujú perspektívu a vhľad. Najbližší k nám budú mať často láskavejší prístup a viac súcitu ako my sami so sebou. To nám môže pomôcť pochopiť, čo sa stalo, a zmeniť naše pocity voči sebe. Môže nám to pomôcť začať spochybňovať akékoľvek dlhodobé negatívne presvedčenia o nás samých, ktoré pramenili z traumatickej udalosti.

9. Vytvorte súvislý príbeh.

Keď sme začali identifikovať traumy, ktoré sa vyskytli, môžeme si položiť otázku: 'Aký príbeh dáva zmysel okolo tejto traumy?' Môžeme začať písať svoj príbeh súvislým spôsobom, kde nám udalosti dávajú zmysel, aj keď samotné udalosti boli nezmyselné. Keď koherentným spôsobom spracujeme to, čo sa nám stalo, môžeme sa v sebe začať cítiť menej roztrieštení. Možno začneme chápať, ako sme boli v určitých situáciách bezúhonní alebo ako nás konkrétne udalosti ovplyvnili oveľa viac, ako sme si mysleli. Svoju skúsenosť môžeme stretnúť so súcitom a láskavosťou tak, ako by sme to urobili s priateľom, ktorý nám rozpráva rovnaký príbeh.

Keď dokážeme čeliť a komunikovať svoj príbeh spôsobom, ktorý dáva zmysel, môžeme sa cítiť integrovanejšie. Získame cenný prehľad o našich spúšťačoch a reakciách a môžeme začať znovu nadobúdať pocit pokoja, ktorý nám predtým vzala trauma. Môžeme sa prestať obviňovať z bolestivých skúseností a začať sa vidieť v novom svetle. Ako dospelí môžeme získať späť svoj príbeh. Minulosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme prevziať kontrolu nad tým, ako nás ovplyvňuje v súčasnosti. Môžeme sa vyliečiť z traumy a pokračovať v písaní nového príbehu pre seba a stať sa aktívnym autorom našej budúcnosti.