Veda odhalila a dlhý zoznam komplexných dôvodov, prečo sociálne väzby prospievajú nášmu duševnému a fyzickému zdraviu. Zažívanie vzťahov a podpory môže viesť k dlhšiemu životu, zdravším návykom, zníženiu príznakov stresu a pocitu zmyslu života. Väčšina z nás osobne zažila tieto odmeny a nepotrebuje štúdiu, aby nám povedala, prečo na našich vzťahoch záleží. Napriek tomu, že sme naklonení k prepojeniu, všetci máme určité vzorce a presvedčenia, ktoré nás môžu viesť k tomu, aby sme odolali intimite a zraniteľnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme tieto spojenia nielen udržiavali, ale aby sme aj naplno využívali ich mnohé výhody.

Ľudia sú prirodzene spoločenský druh. Aj keď si väčšina z nás myslí, že chceme úzke spojenie, bránime sa zraniteľnosti, práve tej vlastnosti, ktorá toto spojenie umožňuje. V kultúre, ktorá si často pochvaľuje, že máme hrubú kožu a zostávame silní a sebestační, mylne odhaľujeme zraniteľnosť ako slabosť. Veríme, že nás to zbytočne vystaví zraneniam a poníženiam, ktorým by sme sa mohli ľahko vyhnúť. Avšak to, o čom zraniteľnosť v skutočnosti je, je ochota byť skutočne sami sebou – odhaliť jemnejšiu stránku seba, ktorá nie je skrytá za našou obranou. Ako povedala výskumníčka Brene Brownová, 'zraniteľnosť je o odvahe ukázať sa a byť videný.'

Naše dôvody, prečo sa vyhýbame zraniteľnosti, sú hlboko osobné a špecifické pre našu jedinečnú skúsenosť. Často sa viažu k veľmi skorému veku nášho života. Deti sú bystrými pozorovateľmi. Naučili sme sa, ako sa vzťahovať od našich prvých vzťahov. Absorbovali sme, ako naši rodičia videli a správali sa k nám, k sebe a k ostatným. Obmedzenia v našom prostredí alebo roztržky v našich vzťahoch z detstva nám dali model toho, ako teraz vidíme seba a svet okolo nás. Napríklad, ak sme mali odmietajúceho alebo zanedbávajúceho rodiča, môžeme sa považovať za bremeno alebo zasahujúceho. Ak by sme mali rodiča, ktorý bol kritický alebo vyletel z kľučky, môžeme chodiť po škrupinách a držať sa pre seba. Nech už sú okolnosti akékoľvek, väčšina z nás si uvedomuje, že „nie je v poriadku byť len mnou“. Vyrastali sme vo viere, v rôznej miere, že niečo na nás je chybné alebo hanebné. V dôsledku toho očakávame, že nebudeme akceptovaní a že nás iní zlyhajú. Snažíme sa chrániť sa tým, že si dávame pozor.

Vzorce vzťahov, ktoré nás obklopujú v ranom veku, neslúžia len ako model toho, ako očakávame, že svet bude fungovať, ale učia nás brániť sa spôsobmi, ktoré, aj keď sú v detstve prispôsobivé, v dospelosti nám ubližujú. Pôvodne sme vyvinuli svoju obranu, aby sme sa chránili, keď sme boli závislí a bezmocní a cítili sme sa ohromení bolesťou z toho, že sme odmietnutí alebo ignorovaní alebo keď sme nenaplnili svoje potreby. V konečnom dôsledku nás však vyvedú z omylu, pretože ako dospelí dokážeme tolerovať bolesť a frustráciu. Bránenie a neochota byť zraniteľnými zraňuje naše spojenie s ostatnými.

Môj otec, Dr. F.S., často hovorí o vnútornom dialógu, ktorý zosobňuje tieto psychologické obrany, ako o našom „kritickom vnútornom hlase“. Kritický vnútorný hlas je deštruktívny myšlienkový proces, ktorý pôsobí ako vnútorný rodič a má tendenciu posudzovať, posudzovať, podkopávať a urážať nás, keď prechádzame našimi životmi. „Neukazuj jej, kto naozaj si. Nechce mať s tebou nič spoločné,“ varuje. 'Budeš zo seba robiť blázna. Nevystavujte sa tam,“ vyzýva. Tento „hlas“ posilňuje staré negatívne presvedčenia o nás samých a zanecháva v nás pocit úzkosti alebo strachu z toho, že budeme druhým vnucovať. Rôznymi spôsobmi nám hovorí, že nie sme prijateľní. Tiež nás varuje, aby sme neverili iným. 'On ťa chce len využiť.' 'Nikdy ťa nebude naozaj milovať. Dodržuj vzdialenosť.' V zásade robí všetko, čo je v jej silách, aby sme zabránili tomu, aby sme boli zraniteľní a nadväzovali intímne spojenia s ostatnými.

Napriek tomu je naša ochota byť zraniteľná a tolerovať intimitu oveľa viac, ako si myslíme. Pred niekoľkými rokmi výskumník Brene Brown uskutočnil tisíce rozhovorov a dospel k záveru, že kľúčom k spojeniu je zraniteľnosť. 'Nemôže existovať žiadna intimita - emocionálna intimita, duchovná intimita, fyzická intimita - bez zraniteľnosti,' povedal Brown. „Jedným z dôvodov, prečo je dnes taký nedostatok intimity, je to, že nevieme, ako byť zraniteľní. Ide o to byť úprimný v tom, ako sa cítime, o našich obavách, o tom, čo potrebujeme, a o tom, že budeme žiadať o to, čo potrebujeme. Zraniteľnosť je lepidlo, ktoré drží intímne vzťahy pohromade. '

Keď odolávame zraniteľnosti, počúvame „hlas“, ktorý nám hovorí, že by sme nemali byť otvorení, ale v skutočnosti vlastne popierame ľudí, ktorí sú nám blízki, tým, že im nedovolíme, aby nás úplne poznali. Bojíme sa, že budeme zranení alebo odmietnutí, ale zraniteľnosť ľudí v skutočnosti priťahuje. Tým, že sme otvorení, robíme láskavosť sebe aj druhej osobe.

Mnohí z nás zápasia so zraniteľnosťou kvôli strachu, no zároveň si nedokážeme plne uvedomiť všetky spôsoby, akými sa chránime a dištancujeme sa od ostatných. Môže sa zdať, že robíme správnu vec, keď držíme ústa zatvorené, hoci v skutočnosti by sme mali robiť pravý opak. Byť zraniteľný zahŕňa nasledujúce akcie:

1. Požiadajte o to, čo potrebujete. Keď nás bolí, je ľahké zahodiť svoju bolesť alebo sa pokúsiť chrániť seba a ľudí okolo nás uzavretím sa. Dosiahnutie úzkeho spojenia znamená ochotu hovoriť, keď to potrebujeme. Priznanie, že potrebujeme niekoho, o koho sa môžeme oprieť, alebo že sa trápime alebo potrebujeme pomoc, umožňuje našim blízkym cítiť s nami a reagovať na nás spôsobmi, ktoré nás zblížia.
2. Buďte ochotní odhaliť svoje pocity. Niekedy sa bojíme dať najavo svoje pocity aj sami sebe. Ale uznanie a prijatie našich pocitov je dôležitou súčasťou toho, aby sme boli v kontakte sami so sebou a zdieľali sa s ostatnými. Veľká časť posilňovania našich vzťahov zahŕňa ochotu podeliť sa o svoje pocity s niekým iným.
3. Povedz čo chceš. Ako terapeutka som sedela v miestnosti s toľkými pármi, ktoré vedia presne povedať, čo sa im nepáči a čo nechcú od svojho partnera. To vedie k veľkému počtu sýkoriek a sem a tam, čo ich nikam nevedie. Namiesto vzájomného obviňovania a sťažovania sa, povzbudzujem páry, aby si povedali, čo od partnera chcú. Pre partnerov je to zvyčajne oveľa ťažšie. Keď využijú šancu a snažia sa dostať do kontaktu s tým, čo chcú, a hovoria, čo chcú, často cítia smútok z toho, že sa otvorili a boli zraniteľní. Ich hlasy a výrazy zmäknú. Často sa ich partner už necíti v obrane a reč ich tela sa zmení, obrátia sa k partnerovi a skutočne cítia druhú osobu. Je dojemné vidieť spojenie, ktoré ľudia k sebe cítia, keď sú dostatočne silní na to, aby boli zraniteľní a povedali priamo, čo chcú.
4. Vyjadrite, čo si naozaj myslíte. Okrem vyjadrenia našich túžob a potrieb je dôležité byť úprimný o našom uhle pohľadu a ukázať svoje skutočné ja. Náš vzťah by mal byť priestorom, v ktorom sa nebojíme povedať, čo si naozaj myslíme. To neznamená byť necitlivý alebo zbytočne ubližujúci, ale znamená to ponúknuť autentickú výmenu. Mali by sme byť otvorení poskytovaniu a prijímaniu spätnej väzby bez toho, aby sme boli príliš defenzívni. Spomienka na to, že sme všetci ľudia, a preto máme chyby, nám môže pomôcť mať viac seba-súcitu a záujmu, keď sa zapojíme do úprimnejších výmen.
5. Spomaľte a buďte prítomní. Súčasťou zraniteľnosti je ochota byť v daný moment s niekým iným. Keď počúvame svoj kritický vnútorný hlas alebo trávime veľa času v hlave, môžeme prísť o intimitu. Pozerať sa partnerovi do očí, počúvať, čo hovoria, a byť ochotný venovať čas a pozornosť danému momentu, to sú činy, ktoré sú často ťažšie, ako si myslíme. Avšak zapojenie sa do každého z týchto správaní nás udržiava bližšie k sebe navzájom a k našim vlastným pocitom.

Je prekvapujúce, akú úzkosť nám môže spôsobiť zraniteľnosť. Mnohí z nás majú hlboké, dokonca nevedomé obavy z intimity. Existuje skutočný smútok a strach, ktorý umožňuje inej osobe, aby nás skutočne poznala a cítila sa k nej emocionálne blízko. Intimita aj zraniteľnosť nás vyzývajú, aby sme sa vzdali starej známej identity a vytvorili si novú predstavu o sebe, v ktorej veríme, že budeme akceptovaní takí, akí sme. Zostať zraniteľnými nám však pomáha dôsledne uznávať našu hodnotu ako jedinečnej a nezávislej ľudskej bytosti a zároveň nám dáva odvahu odhaliť sa spôsobmi, ktoré posilnia naše spojenia.